close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
život je len jeden a preto ho treba žiť na 110%

4. kapitola Práca

20. února 2010 v 23:39 | Paja |  My dreams come true
Dopredu sa ospravedlňujem za chyby.
Zobudila som sa okolo 8 ráno. "Ešte mám čas." Pomyslela som si a chcela si pospať. No len som sa prehadzovala a spánok neprichádzal. "To bude tou nervozitou." Povzdychla som si a išla sa osprchovať.
V dome bolo ticho, tak som vyšla na balkón a kochala sa pohľadom na more. Sadla som si do kresla a vybrala knihu, ktorú som nedočítala v lietadle.
Keď mi uschli na rannom slniečku vlasy, zaznamenala som na chodbe pohyb. Ian zakopol a zanadával. Musela som sa zasmiať. Potichu, aby som aby som nezobudila Lili som prešla do kuchyne a sadla
za bar. Bolo to tak potichu, že to nezbadal ani Ian. Bol otočený a zalieval vriacou vodou kávu. Otočil sa, že ide pre cukor, ktorý bol položený pri mne, keď si ma všimol. Pobavene som pozorovala ako ho trhlo a rukami sa snažil stlmiť výkrik: "Ty kokso ale som sa ťa zľakol! Toto mi už viac nerob!" zasmiala som sa jeho tvári, ktorá už začala chytať pôvodný odtieň. Pridal sa ku mne. So smiechom sme sa naraňajkovali. Lili vošla do kuchyne ešte v pyžame a rozospatá. Nesústredene pozdravila a vtlačila Ianovi pusu na líce.

"Lil," ozvala som sa "prosím, pomôžeš mi vybrať niečo na oblečenie? Veď musím zapôsobiť." odpovedala som jej nechápavému pohľadu.
"Jasné , len sa najem, Inak ako chceš vyzerať? Pohoďácky, sexi alebo nevinne?"
"Myslím, že sexi by nebolo od veci." Povedala som po chvíle rozmýšľania. Ian nás len pozoroval s pobaveným úsmevom.
O pol 11 som kráčala v krátkych priliehavých čiernych šatách s veľkým výstrihom smerom k autu. Okolo pásu som mala upevnený červený opasok, na krku korále rovnakej farby, o odtieň
bledšie lodičky a kabelku farby divokého maku. Dlhé hnedé vlasy mi padali na šaty v pravidelných vlnách. Ian to okomentoval obdivným hvizdnutím. Zdvihla som dokonale upravené obočie (bodaj by nie, keď som sa s ním babrala pol hodiny).
Lili prešla k Ianovi a vlepila mu bozk. "Som šikovná však?"
"To je tvoja práca?" s úškrnom sa spýtal svojej milovanej osoby. Hrdo prikývla. "Zlato, my tam na pohovor nie na to aby sa každému v miestnosti postavil!" kriticky zhodnotil môj outfit.
"Ehm, ehm, neruším?" predbehla som Lili, ktorá mu chcela niečo odseknúť. "Už sme sa pobavili na môj účet, tak môžeme ísť. Nevravel si, že je to ďaleko?"
"Nejaká nervózna," posmieval sa mi Ian, ja som len zagánila a naštvane nastúpila do auta. Počula som ako sa zasmiali.
Zastali sme pred obrovskou budovou s nápisom SUNNY HOLIDAY. Myslím, že to je názov cestovky. Nervózne som si opravila šaty.
" Možno som si nemala vziať tieto šaty. Určite v nich vyzerám smiešne. Och, ja som blbá, že som sa na to dala!" preklínala som sa v duchu. Zhlboka som sa nadýchla a vošla dnu. Ian ma so zle skrývaným smiechom nasledoval. Doviedol ma pred jednu dôležito vyzerajúcu kanceláriu a prihovoril sa sekretárke. Bolo na nej vidieť čo si o ňom myslí. Začala ho baliť. Musela som sa otočiť aby som sa nezačala smiať. Otvorili sa dvere a riaditeľ sa otočil k sekretárke, ktorá rýchlo prestala robiť predchodzú činnosť: "Zavolajte ihneď Mika!" rozkázal jej a otočil sa na Iana. "Gratulujem k dieťatku. Ako sa volá?" spýtal sa s rozžiarene postarší pán s okrúhlou tvárou. Vyzeral ako dieťa pred vianočným stromčekom.
"Ehm, pane, má sa narodiť až o necelé dva mesiace." Zasmial sa Ian.
"Jasné! Prepáčte, zabudol som. Vlastne preto má prísť tá očarujúca mladá dáma! A kde vlastne je?"
"To budem asi ja!" vystúpila som z úzadia. Ten asi 50 ročný chlapík sa na mňa pozeral ako na ziavenie. S otvorenými ústami a vyvalenými očami. Očervenela som, veď ani vám by sa nepáčilo keby ste prvýkrát prišli do práce a šéf by vás vyzliekal očami. Ian sa ticho pochechtával. Hodila som na neho vražedný pohľad a pristúpila k postaršiemu pánovi, ktorému sa trochu podvihlo sako v oblasti nohavíc.
"Ian predsa neklamal." Pomyslela som si a podala mu ruku. "Ja som Kristína Smith."
"Smith? Veď to je anglické meno." Našťastie sa spamätal.
"Moji rodičia sa spoznali v Anglicku , kde žili. Obaja chceli cestovať, čo som zdedila po nich. Nakoniec prišli na Slovensko a tam sa usadili." Pobavene som odpovedala, keď sa začal červenať lebo si uvedomil jeho predchodzé správanie.
Trápnu chvíľku prerušil príchod neznámeho mladíka. Zarazene sa pozrel na zahanbeného riaditeľa: "Pane chceli ste niečo?"
"Ja? Hej, hej chcel. Je mi potešením vám
predstaviť vašu kolegyňu."
Už som to nevydržala a musela sa začať potichu pochechtávať. "Ahoj ja som Kristína Smith. Budeme spolu cestovať." Oznámila som mu. Musela som uznať, že nebol na zahodenie. Pozorne si ma prezrel. Riaditeľ sa zatváril akoby sa za neho hanbil.
Prvotný dojem prekazili jeho slová: "Hmm, zlá nie si. Otázkou je aká budeš v posteli."
Zarazene som sa na neho pozrela. Potom som zvodným krokom pristúpila k nemu a celou silou som mu vlepila facku, že skoro stratil rovnováhu. "Tá posilka sa vyplatila." Pomyslela som si, keď som zbadala kvapku krvi v kútiku jeho úst. Asi si pohrýzol jazyk. "Ja nie som žiadna kurva! Ak nemáš čo po večeroch robiť tak si nejakú objednaj! Tento vzťah je a bude čisto pracovný a ak sa ma čo i len dotkneš, tak to neskončí len fackou. Nabudúce si premysli, kým otvoríš tu tvoju smradľavú papuľu. Prepáč to som ťa asi precenila." sykla som.

Hodila som po ňom vražedný pohľad a otočila sa k riaditeľovi: "Ian mi vravel, že treba vybaviť nejaké oficiality. S kolegom som sa už zoznámila, teraz môžeme prejsť k tej písomnej časti." Povedala som diplomaticky. Tón môjho hlasu prebral Iana a riaditeľa, ktorí sa doteraz zarazene pozerali na scénku pred sebou .
"Poďte teda, prosím, do mojej kancelárie." Pozval ma a ja som vošla do luxusne zariadenej kancelárie.
Ian pristúpil k ešte stále zarazenému Mikovi a sykol tak potichu, že to počul len on: "Ak sa jej dotkneš, tak ti zlomím tie tvoje nechutné paprče!" než stihol zareagovať, vošiel do kancelárie. "asi sa začína ozývať ten povestný otcovský cit." pomyslel si.
"Musíte
mi prepáčiť správanie môjho syna. Robí mi stále problémy." Ozval sa riaditeľ.
"To je váš syn? Je vám dosť podobný!" ironicky som si pomyslela. "Vy za to nemôžete ale už sa pusťme do práce." Energicky som sa usmiala.
 

3. kapitola Debaty

20. února 2010 v 13:09 | Paja |  My dreams come true
Poznámka autora: Teraz trošku vybočíme zo slušnej línie čo poviete?

Vošla som do chodby. Bolo pol 10. Vošla som do obývačky a vyskytol sa mi úžasný pohľad na zamilovaný párik. Lili ležala s hlavou na Ianových kolenách a v ruke mala kalendár. Vyberali meno pre toho drobca čo sa mal o jeden aj pol mesiaca narodiť. Nechcela som rušiť tak som sa snažila nenápadne výsť z izby ,ale bohužiaľ, nebola som úspešná.
"Kika, poď sem! Vyberáme meno. Pridaj sa!" zasmiala sa Lili mojej smahe.
"Viac hláv, viac rozumu." povedal dôležito Ian čo vyvolalo záchvaty smiechu.
"Myslím si, že by som do toho nemala zasahovať." Poviem som po chvíli.
"Netrep a sadaj." Povie Lili pobavene. "Rozmýšľame nad Bonnie a Caroline."
"Chodí moc často na to natáčanie?" spýtala som sa Iana.
Pobavene prikývol: "Keď sme ešte nevedeli čo to bude, rozmýšľala nad menom Damon!" zasmiali sme sa za čo sme si vyslúžili pobúrený pohľad od Lili.
"A čo Sara?" nahodila som.
"Nie, to sa mi moc nepáči. Aj tak mám taký dojem, že jej dáme meno až po pôrode. Zlato, ja už musím bežať za Paulom. Robíme ešte nejaké nočné scény, ale Nina by mala do hodiny prísť. Chce spoznať tvoju neter o ktorej stále rozprávaš," zachechtal sa ale nekomentoval moje zdvihnuté obočie.
"Nina? Oh, dobre. Ale ponáhľaj sa, vieš, že nemám rada, keď si tak dlho preč a navyše zajtra idete do cestovky." Pripomenula mu
"Vidím, že manželstvo je pre vás len oficialitou." Nevinne som poznamenala.Za všetko odpovedali ich úškrny. Ochladilo sa ,tak som sa vybehla hore prezliecť a nechala ich tam sa dojemne lúčiť.
O pár minút som už vbehla do kuchyne v trištvrťových nohaviciach a voľnom tričku, kde ma už čakala Lil s kávou.
"No sadaj. Čo nové vo svete slobodných?" nedočkavo sa spýtala.
Pobavene som sa na ňu pozrela: "Vieš čo sa vraví o černochoch však? Tak to nie je pravda. Nedávno som jedného mala a nič moc." Vravela som zamyslene.
"To som ja zistila už v 3. Ročníku na gympli." Odvetila Lili čo vyvolalo ďalší záchvat smiechu z mojej strany. Len netrpezlivo cmukla a pokračovala: "Tak čo? Je v dohľade nejaký sexoš?"
" Ty sa pochváľ! Nevedela som, že je až taký sexi!"
" A to si ho nemala v posteli. Och on je ako Boh!" rozplývala sa Lili.
Týmito smermi sa uberal náš rozhovor, kým neprišla Nina. Bola celkom v pohode, dalo sa s ňou porozprávať. Po náročnom večeri som si ľahla a spala ako zabitá.

2.kapitola Príchod

20. února 2010 v 13:08 | Paja |  My dreams come true
Kráčala som s dvoma kuframi a príručnou taškou smerom na letisko. Z jednej strany bola mama a z druhej Lívia. Budú mi chýbať ale teraz sa mi otvárajú nové dvere. Musím to a využiť. Nerada sa lúčim a ony to vedia. Preto len obiatie, pusa a zborové "Ahoj!". Naložila som si kufre na pás. Bolo v nich všetko moje oblečenie. V Bratislave sme zašli aj do kníhkupectva, takže v jednom kufri sa nachádzalo asi 16 kníh a ďalšia v taške. Neskôr na svadbu mi majú rodičia doniesť ďalšie. Let bol dlhý a únavný. Sedela som v 2. Triede, počúvala MP3 a čítala nejaký dobrodružný román. Vystúpila som z lietadla, išla po batožinu a čakala na tetu. Bola som zmätená z časového posunu. Zrazu som počula vykrikovať moje meno. Poobzerala som sa a zbadala Lili ako sa trochu nemotorne (malo to za príčinu jej zväčšené brucho) predierala davom ľudí. "Lil!" ziapala som cez celé letisko.Za ňou s úsmevom kráčal celkom pekný muž. No dobre, bol strašne sexy. Lili sa mi hodila okolo krku. "Kľud Lil, veď nám ju zadusíš!" pobavene vravel jej budúci manžel. "Och jasné. Prepáč. Chcela som ti predstaviť môjho snúbenca Iana." "Ahoj ja som Kika ale to už asi vieš nie?" pobavene som pozorovala ako sa Lili opierala s tým jej bruchom o múrik. "Áno, viem. O ničom inom už týždeň nehovorí len o tom aká si super a ako sa postaráš o to malé." uškrnul sa. So smiechom sme sa presunuli k autu a následne do priestranného domu s bazénom. Neďaleko šumelo more. Unavene som sa usmiala. "Kirsten izbu máš
na posc3odí 3. dvere vpravo. Ja ti tam odnesiem kufre. Zajtra ťa odveziem do agentúry. Máš tu síce aj svoje auto ale nevieš kde to je plus sú tam ešte vybavovačky a papierovanie." "jasné. Ďakujem." Povedala som a vyšla hore schodmi. Vstúpila som so priestrannej izby. V strede bola veľká posteľ. Vedľa boli dvere, ktoré viedli na balkón. Naľavo bol pracovný stôl. Boli tam ešte dvojo dverí. Vošla som do tých naľavo od postele. Bol to obrovský šatník, ktorý som videla len vo filmoch. Stále tu bolo ešte veľa voľného miesta. Vošla som do dvier oproti. Bola to obrovská kúpeľňa s vaňou dva krát väčšou ako je normálne. Bol tam aj sprchový kút a obrovské zrkadlo s umývadlom. Celkovo bola zladená do žlta s červenými doplnkami. Išla som naspäť do (teraz už mojej) žltej izby s tmavým nábytkom. Ian stál vo dverách s mojou batožinou. "Tá kúpeľňa je len tvoja. Vybaľ sa a pospi si. Ja idem na natáčanie. Beriem aj Lil. Tu máš kľúče od domu a auta. Je v garáži. V chladničke je jedlo. Pár metrov od domu je pláž. Zatiaľ, prosím, inde nechoď lebo Lili si chce s tebou spraviť nejakú "okružnú jazdu" a ukázať ti to tu. Teraz väčšinou je nervózna, keď nie je po jej. Vrátime sa večer okolo 9. To je asi všetko čo som chcel," vysypal zo seba. Musela som sa usmiať. Lilin budúci manžel bol celkom známy herec Ian Somerhalder . Účinkoval vo viacerých seriáloch a filmoch napríklad L.O.S.T. alebo smallville. Išiel práve na natáčanie the vampire diaries, kde hrá jednu z troch hlavných postáv. "Ďakujem ale asi budem len spať. Veď vieš ten časový posun poprípade sa pôjdem prejsť. Ešte sa ťa ale chcem spýtať: Kedy zajtra ideme do tej cestovky?"
"Mali by sme tam byť o 11, takže vyrazíme o pol."
"Dík a užite si to." zasmiala som sa.
"Neboj! Zajtra ťa tam chce Lili tiež vytiahnuť" vysmieval sa mi.
"Sakra! Čo som komu spravila?" povedala som naoko smutne. "Ďakujem, rada pôjdem." zasmiala som sa.
"Už toľko neďakuj lebo sa mi tu zakoktáš, ale ja už budem musieť ísť lebo bude nervózna." Odpoveďou mu bol len môj smiech, tak odišiel.
Povzdychla som si, vytiahla notebook a zapla skype. Kým to všetko nabehlo, začala som si vykladať veci. Zavolali mi rodičia a popri vybaľovaní som im povedala o lete a Ianovi. Následne na to som zavolala Lívii. Po hodinovom telefonovaní som už mala všetko vybalené. Šaty boli na vešiakoch, ostatné oblečenie v poličkách mojej šatne, v poličkách nad stolom poukladané knihy, na nočnom stolíku mobil a budík a hygienu poukladanú v kúpeľni. Bol tu poriadok to som musela uznať aj keď som vedela, že to dlho takto nezostane.
Išla som do sprchy. Teplá voda uvoľnila moje stuhnuté svalstvo po dlhom sedení v lietadle. O 10 minút som v mojom obľúbenom pyžame zaľahla do postele a zaspala bezsenným spánkom.
Keď som okolo 7 zbehla dole schodmi už oblečená, zamierila som do kuchyne. Bola zelenej farby s čiernou kuchynskou linkou a barom. Bola celkom dobre vybavená. Viedli tadiaľto dvere do jedálne s obrovským vyrezávaním mahagónovým stolom. Pár krokmi som prešla ku chladničke a vybrala lazane. Po výdatnej večeri som sa predsa len vybrala na pláž. Pola dlhá a pomerne prázdna. Nachádzalo sa tu len pár ľudí, ktorých som terat videla len ako farebné guličky. Prechádzala som sa a rozmýšľala. Teším sa na cestovanie, je to môj sen od 8 rokoch. Vraj mi pridelia nejakého Mika. On všetko vybaví a ja ich mám len presvedčiť, aby podpísali zmluvu čo nebude problém. Budeme chodiť na 4 dni, takže budem mať dosť času na chodenie po pamiatkách a žitie nočného života. Možno aj ten Mike bude stáť za hriech, ale nechcem si niečo
začať s kolegom. Tiež sa teším na večere, ktoré, ako obvykle, budeme s Lili do noci preberať všetky možné veci od chalanov po farby dúhy. Teta je odo mňa o 10 rokov staršia, čo znamená, že má 29. Je ako moja staršia sestra. Tiež sa teším na tú malú. Zabratá v myšlienkách som sa ani nenazdala a už bolo trištvrte na 9. Bola som dosť ďaleko od domu, tak som sa rýchlim krokom vybrala naspäť.
 


1. kapitola E-mail

20. února 2010 v 13:07 | Paja |  My dreams come true
Sedela som na posteli a pozerala sa do blba. Rozmýšľala som. Prehodnocovala svoje schopnosti. Asi po hodine úporného premýšľania som sa rozhodla. Vstala som aby som odpísala na e-mail od mojej tety Lilian. Už asi 8 krát som ho čítala aby som sa uistila, že to nebol len výplod mojej bujarnej fantázie. Lili ma totiž pozývala na tri mesiace na Floridu. Vedela o mojom sne cestovať. Chcela aby som k nej prišla , pomohla jej a privirobila si. Bola v pokročilom štádiu tehotenstva takže už nemohla svoju prácu vykonávať. Mala som jej ísť pomôcť. Vraj mám na to predpoklady. Viem plynule rozprávať po anglicky a francúzsky jazyk mi tiež nerobí problémy. Som celkom ukecaná a viem presvedčiť ľudí na čokoľvek. Toto je jej práca. Pracuje pre významnú cestovnú americkú kanceláriu, ktorej meno som nevedela. Vybavuje im zmluvy s rôznymi destináciami a hotelmi. Neskôr keď Lili porodí sa mám starať o dieťa a keďže študujem medicínu nebojí sa ju nechať so mnou samu.

Mala som si zarobiť čo mi prišlo vhod lebo po škole som chcela ešte asi 2 roky cestovať. Čo sa týka rodičov nemám obavy. Mamina pozná svoju sestru lepšie ako seba. Vďaka internetu a telefónnym sieťam máme zabezpečený nepretržitý kontakt a navyše je to jedinečná príležitosť na osamostatnenie. Aspoň sa mi zdalo, že to tak nejako znelo. Akoby som už samostatná nebola od strednej. Prakticky okrem platenia školného a zatiaľ aj internátu nič iné pre mňa nerobia. Zatiaľ mám akú takú prácu aby som mala z čoho zatiahnuť potraviny a iné veci určené pre osobnú potrebu.
Odpísala som teda kladnú odpoveď a zbehla dolu po schodoch. Tam už stála nastúpená moja mamina, bola ako moja najlepšia kamarátka . Bola celkom mladá. Mala ma v dvaciatke. O to viac som ju mala rada. Išli sme nakupovať. Mala som odlietať o týždeň. Dnes sme mali nakúpiť časť vecí na oblečenie. Podľa Lil mám vyzerať reprezentatívne, spoločensky a zábavne zároveň. Neviem síce ako to zvládneme ,ale to sa spraví. Zajtra sme mali ísť do Bratislavy nakúpiť ostatné plus svadobný dar lebo po Lilinom pôrode má byť svadba. Mali prísť aj naši s malou Evkou, ktorá nedávno dovŕšila 6 rok života. Ja viem veľký vekový rozdiel, však? Mne to ale takto vyhovuje. Mám s ňou ukážkový vzťah. Keďže učenie mi nerobilo problém mala som veľa voľného času, ktorý som s ňou lebo mojim kamarátom to až tak dobre nejde. Šoférovala som ja. Potrebovala som trénovať. Mám mať dokonca služobné auto. Dúfam že kabriolet.
Keď sme vošli do rozsiahleho nákupného centra, vošli sme do prvého obchodu s oblečením. Zväčša neznášam
nekonečné prezliekanie a státie v dlhom rade na rozdiel od mojej mamini. Ale keď príde na nakupovanie na cestu do zahraničia som na nezastavenie. Po štyroch hodinách únavného nakupovania sme sa spokojne kochali na oblečenie porozkladané po celej izbe. Mala som tam od voľných plážových šiat cez plavky, šatky, šortky, tričká, svetre po hygienické pomôcky. Začali sme ich skladať a ukladať to obrovského kufra, ktorý sme tiež kúpili lebo tie spoločné budú potrebovať oni a do toho môjho čo nosím na internát to nezbalím. Po pol hodine to mali hotové.
"Je načase oznámiť to priateľom," pomyslela som si a povzdychla. "Tak toto bude na dlho," hodila sa do pohodlného kresla v obývačke, vytiahla notebook a zapla facebook. "Ide sa k tete Lil na tri mesiace na Floridu, kde si zarobím cestovaním a následne staraním sa a tetino bábo. Nie je to super?" Ruky sa jej klepali od obáv z vyadrenia jej priateľov. Našťastie sa s Mišom už rozišla. Bol to úžasný chalan ale nemala nervy na dlhý vzťah. Na to bude čas keď bude staršia. Teraz si treba užívať život. Vždy bola skôr dobrodružný tip ale ani romantika jej nechýbala. No zatiaľ ju neplánovala ukazovať svetu. Zabratá v úvahách a spomienkach sa strhla pri pípnutí správy. Chvíľu mi trvalo upokojiť ich. Mala som totiž veľa priateľov. Bola veľmi spoločenský tip a škaredá naozaj nebola. Veľa ľudí jej závidelo ten život aký mala. Dokázala si ho užívať na 100%. Bolo veľmi málo chvíľ kedy bola smutná. Vedela rozosmiať každého.
Zrazu sa ozvala veľmi povedomá melódia. V tom zistila ,že tá vec čo ju vydáva je jej mobil. Zmetene zodvihla. "Kto jej sakra môže volať takto večer?" pomyslela si.
"Kristína, do riti, si normálna? Prečo si mi nepovedala, že odchádzaš na tri mesiace niekde preč? A to ma voláš najlepšia kamarátka!"Zrúkol na mňa väčšinou milý hlas.
"Livi no ták! Ja som sa to dozvedela ráno. Je to úžasná ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť," odpovedala som jej pobaveným hlasom.
Lívia dobre vedela čo pre Kiku znamená cestovanie: "No dobre. Prepáč, len ma to dosť rozrušilo. Budeš mi veľmi chýbať."
"Veď budeme v kontakte cez PC a telefón. K tomu ešte prídeš na svadbu nie?"
"Vidíš na to som zabudla."
Telefonát pokračoval a najlepšie kamarátky klebetily. Nakoniec sa zhodli ,že Lívia pôjde na druhý deň s nimi do BA a pomôže jej pobaliť sa.


Prenasledovateľ

19. února 2010 v 19:36 | paja |  Jednorazovky
Bola hlboká noc. Bežala som čo mi sily stačili ale mala som pocit, akoby som bežala po piesku a nemohla som sa dostatočne odraziť. Do tváre mi šľahal vietor a v pozadí som počula ako vlny mora narážajú so skalnatých útesov. Začalo pršať. Kvapky dažďa sa miešali s mojimi slzami, ktoré mi stekajú pramienkami po tvári. Už som viac nevládala, ale prinútila som sa bežať rýchlejšie. Na chrbte som cítila oči môjho prenasledovateľa, ktorý zabil môjho manžela. Pri tejto spomienke sa mi oči zapĺňali ďalšími slzami, čo malo za dôsledok, že som spadla. Nevšímala som si rany čo spôsobil pád a predieranie sa pomedzi konáre. Neobzerala som sa dozadu na toho vraha. Len som sa rýchlo postavila a bežala ďalej. Zrazu som nepocítila zem pod nohami. Padala som dolu útesom. V tej chvíli som si uvedomila, že zomriem. No bola som pokojná. Vyrovnaná so smrťou. Pôjdem za osobou, ktorú milujem a nebudem sa už trápiť. Počula som ako moje telo narazilo na vodnú hladinu rozbúreného mora. Všetko sčernelo. Upadla som do oslobodzujúceho bezvedomia. Je len otázkou času kedy zomriem. Možno som už mŕtva. Zobudila som sa. Vydýchla som si. Bol to len sen. Zodvihla som viečka uvidela bielu nemocničnú izbu. Bola som celá v obväzoch. Izba sa zaplnila mojím bolestným vzlikom. Po tvári mi zas začali stekať slzy. Nebol to sen. To všetko sa stalo. Je mŕtvy. Rukou, ktorá nebola až v takom zlom stave,
som siahla na nočný stolík a nahmatala fľaštičku liekov od bolesti. Otvorila som ju a nasypala jej obsah do hrdla a zapila vodou. O pár minút sme ruku v ruke s manželom vyberali naprieč nádhernou lúkou smerom k útulnému domčeku. Konečne som šťastná.

Kam dál